Metabolizmus tukov

Čo sú vlastne tuky? Musím sa priznať, že aj keď som už čítal mnoho rozdelení a kategorizácií, stále mám v tom mierne zmätok, pretože niekde je to napísané tak, niekde inak, nikde zas niečo chýba, no proste strašné niečo. Každopádne sa Vám to pokúsim aspoň trochu objasniť. Nikde v žiadnej odbornej literatúre som nenašiel žiadnu zmienku o „tukoch“ ako takých o akých sa bavíme. Tuky, ako výraz ktorý sa bežne používa v hovorom jazyku medzi športovcami sú v odborne nazývané ako lipidy. V niektorých literatúrach sa nachádza zmienka aj o tom, že tuky sú v podstate podmnožinou lipidov. Lipidy ako také sa delia podľa rôznych ďalších kritérií na ďalšie kategórie, ale tie vám skutočne netreba ovládať. Takže sme si na začiatok troška ujasnili terminológiu a môžeme pokračovať ďalej. Lipidy sú v podstate ďalším zdrojom energie pre naše telo, dokonca ešte lepším ako sú sacharidy, pretože majú viac ako dvojnásobnú energetickú hodnotu. Pokiaľ sa tuky nevyužívajú na premenu energie, tak sa tiež ukladajú do tukových zásob (tukových tkanív), podobne ako sacharidy, vo forme triacilglycerolov. Lipidy môžeme získavať s olejov, rýb, masti, mäsa, orechov, vajec, mliečnych výrobkov a z obilnín ale aj z ďalších zdrojov.

Syntéza a katabolizmus triacylglycerolov – ukladanie tukov

Čo sú to triacylglyceroly? Patria medzi lipidy a dá sa povedať, že to čo si každý z Vás predstaví pod slovom „tuk“, tak v podstate myslí triacylglyceroly. Presne tak. Tuky, respektíve lipidy, ktoré prijímame zo stravy sa premieňajú na triacylglyceroly a tieto sa ukladajú do tukových tkanív a to spôsobuje, že tlstneme. Viem, že mnohý z Vás si mysleli a viackrát počuli o tom, že tuk, ktorý prijímame zo stravy nás nerobí tučnejším, no bohužiaľ to čo som napísal je fakt a nie len nejaký výplod mojej fantázie. To čo je dôležité vedieť je, ako správne regulovať jeho syntézu a katabolizmus.

Katabolizmus triacylglycerolov prebieha pomocou hydrolýzy (reakcie pri ktorej je prítomná voda). Výsledkom tejto reakcie sú okrem iného aj voľné vyššie karboxylové kyseliny, ktoré sú následne vhodné na použitie do beta-oxidácie, čo je energetická premena (budeme sa jej ešte venovať).

Syntéza triacylglycerolov prebieha vtedy ak ho telo nepotrebuje na iné potreby (napr. na energetickú premenu). Vtedy sa ukladá do tukových tkanív vo forme zásoby energie.

Beta-oxidácia – premena tukov na energiu

Vzhľadom na tuky sa pri beta-oxidácií využívajú vyššie karboxylové kyseliny na vznik acetyl-CoA (kyselina octová), FADH₂ a NADH₂. Nejdeme si rozoberať ako to funguje a akým spôsobom ku tomu dôjde, lebo je to nepodstatné. Dôležité je vedieť, že Beta-oxidácia nevyprodukuje žiadnu energiu (v podstate jej aktivácia si vyžaduje jednu molekulu ATP, takže skôr ešte spotrebuje energiu), ale jej výsledkom sú zlúčeniny a látky, ktoré majú schopnosť vyprodukovať energiu tým spôsobom, že vstúpia do ďalšej chemickej reakcie, ktorej výsledok je okrem iného aj tvorba ATP (univerzálny zdroj energie pre naše telo – Adenozíntrifosfát).

Odhadovať energetickú bilancia všeobecne nie je až tak možné, pretože je viac druhov karboxylových kyselín. Ako príklad si môžeme vybrať jednu z nich, napríklad kyselinu palmitovú. Ak táto kyselina vstúpi do beta-oxidácie tak výsledok nej bude okrem iného aj 8 molekúl acetyl-CoA, 7 molekúl FADH₂ a 7 molekúl NADH₂. Vzhľadom na to, že oxidáciou NADH₂ v dýchacom reťazci (to je tá ďalšia reakcia do ktorej vstupuje tento výsledný produkt) vzniknú 3 molekuly ATP a oxidáciou FADH₂ vzniknú 2 molekuly ATP, tak súčet bude 35 molekúl ATP. Ak ku tomu prirátame energetický potenciál Acetyl-CoA z ktorého sa vytvorí v citrátovom cykle 35 molekúl ATP tak výsledná energetická bilancia kyseliny palmitovej je 131 molekúl ATP. Len pre porovnanie uvediem, že pomocou aeróbne glykolýzy (premena cukrov na energiu za prítomnosti kyslíka) vznikne len 8 molekúl ATP. Je tam badateľný rozdiel, ale tiež musím spomenúť, že glykolýza prebieha výrazne rýchlejšie ako celý proces využívanie tukov ako energiu, čiže zatiaľ čo prebehne premena tukov na energiu tak glykolýza stihne prebehnúť niekoľkokrát.

Glukoneogenéza – premena tukov na sacharidy

Glukogenéza je chemická reakcia, pri ktorej sa premieňajú zlúčeniny necukorného charakteru na cukry. V podstate ide väčšinou o aminokyseliny, avšak v niektorých výnimočných prípadoch môžu byť ako vstupný prvok využité aj lipidy, teda konkrétne vyššie karboxylové kyseliny, ktoré majú v molekule výnimočne nepárny počet atómov uhlíka.

Syntéza a katabolizmus vyšších karboxylových kyselín.

Záleží na aktuálnych potrebách organizmu. Ako už vieme tak vznikajú z triacylglycerolov a následne z nich vzniká Acetyl-CoA (kyselina octová), avšak môžu vznikať aj spätne z Acetyl-CoA. Acetyl-Coa sa nemusí tvoriť iba z karboxylových kyselín (ako to väčšinou v tele býva, že nejaká zlúčenina nevzniká iba spojením presne definovaných vstupných prvkov, ale môže vzniknúť viacerými spôsobmi), ale môže sa vytvárať aj pomocou sacharidov získaných zo stravy a následne sa z takto vytvoreného Acetyl-CoA môžu syntetizovať karboxylové kyseliny. Takto vytvorené karboxylové kyseliny sa môžu zas spätne premieňať na triacylglyceroly a ukladať do tukových tkanív. Celý tento proces je riadený na základe hormónov. Inzulín (vyplavuje sa z pankreasu keď má telo dostatok cukrov) aktivuje a glukagón (vyplavuje sa tak isto z pankreasu pri hladovaní, alebo pri nedostatku cukrov v tele) inhibuje syntézu karboxylových kyselín. Musíme si uvedomiť, že ak držíme diétu a nedávame telu dostatok tukov, tak telo si ho ani nemá ako syntetizovať, pretože cukor ktorý telu dodávame využíva výhradne na dopĺňanie glukózy do krvi a glykogénu do svalov, pečene, mozgu atď. a vtedy nastáva drobný problém. Preto dbajte aj na mierny prísun tukov počas vašej diéty.

Cholesterol

Uvádzam ho osobitne, pretože je pre športovcov veľmi významný. Cholesterol patrí do skupiny lipidov, ktoré sa nazývajú stereoidné a to preto, lebo je dôležitým prekurzorom mnohých stereoidných hormónov v tele, ktoré sú základom pre správny vývoj ľudského tela. Ako najznámejší môžeme spomenúť testosterón. Okrem toho, že pomáhajú pri správnom vývoji sú dôležité (podľa mňa jeden s najdôležitejších faktorov) pri naberaní svalov. Môžete sa aj roztrhať a jesť presne podľa jedálnička, ale ak nebude vaša hormonálna sústava fungovať správne a efektívne výsledky budú chabé. Každodenný príjem cholesterolu zabezpečí tvorbu týchto hormónov a tým pádom máte aj zlepší predpoklad naberania svalov.

Je síce pravda, že cholesterol si telo vie syntetizovať aj samo, ale nikdy nezabúdajte na to, že aby si telo niečo syntetizovalo samo, musí najprv niekde niečo zobrať a využiť to na syntézu daného produktu. Z toho vyplýva, že niekde niečo bude chýbať a to už nie je dobré. Preto sa snažte dodať telu cholesterol priamo.

Ohľadom regulácie cholesterolu je to rovnako ako pri karboxylových kyselinách, čiže hlavnú reguláciu zabezpečujú inzulín (aktivuje syntézu cholesterolu) a glukagón (inhibuje syntézu cholesterolu).

Záver

Nepodceňujte príjem tukov v akejkoľvek fáze trénovania. Vyvážená strava je totiž skutočným kľúčom k úspechom o ktorých si myslíte, že sa nedajú dosiahnuť inak ako cestou užívania zakázaných látok.

Taktiež nezabudnite na záležitosti ohľadom syntézy a katabolizmu lipidov. Čo je dôležité si tiež uvedomiť je, že metabolizmus tukov je veľmi úzko spojený s metabolizmom sacharidov. V podstate pomocou správneho prísunu sacharidov dokážete účinne regulovať metabolizmus tukov a to práve skrz hormóny inzulín a glukagón (sú hlavnými ovládačmi metabolizmu tukov), ktoré sa vylučujú vzhľadom na aktuálny stav glukózy v krvi.

Tak ohľadom tukov to bude asi všetko priatelia v činke. Dúfam, že som Vám poskytol nové informácie, ktoré Vám pomôžu zas kúsok napredovať. Uvidíme sa nabudúce.

Literatúra