Niektorí ľudia sa ma pýtajú, ako si môžem dovoliť jesť niektoré "zlé" jedlá. Ja vždy hovorím, že človek musí mať svoju mieru. To je to, kde som na začiatku zlyhávala. Snaha o dokonalosť ma doviedla k názoru, že musím jesť len určité veci, a iných sa zasa nemôžem ani len dotknúť.
Dostala som sa do bodu, kedy som bola v dostatočnom kalorickom deficite a začala som chudnúť. Začala som si sledovať kalórie a stala som sa závislá na všetkom, čo sa točilo okolo toho. Veľmi som sa upla na čísla. Pre niektorých športovcov to je ideálne, no ja nie som športovkyňou. Keď sa teraz obzriem naspäť, len si často pomyslím — prečo som to vôbec robila?
Začnete byť na tom závislí, pretože zistíte, že to na vás funguje. Myslím, že som sa nechcela zmeniť aj kvôli tomu, že som nevedela, čo môže so sebou priniesť zmena v stravovaní. Mohla som pribrať na váhe, čo by ma najviac rozhodilo. Mala som z toho strach.
V tom čase som mala priateľa. Nechodili sme sa spolu nikam najesť, pretože som tam nedokázala sledovať makroživiny a kalórie. Niekedy som sa toho tak bála, že mi bolo do plaču.
Vždy som bola vo veľkom deficite, pretože som si sama neverila. Keď sme si dali nejaké cheat jedlo, mala som obrovský hlad, a celé to jedlo som do seba doslova nahádzala. Potom som zostala sedieť a plakať, premýšľajúc nad tým, ako som to mohla celé zjesť sama.
Boli časy, kedy sa mi pozastavila menštruácia. Bola som na meraní, kde mi zistili menej než 10% podiel telesného tuku. Stratila som chuť na sex — nakoniec to zabilo náš vzťah, pretože som sa sústredila len na tréning a jedlo. To bolo celé. Nevedela som sa rozprávať o ničom inom než o jedle a o cvičení.
Začala som robiť osobné tréningy a získala som druhú úroveň v trénerstve. Môj vedúci kurzu mi pri analýze telesnej kompozície povedal, že mám menej než 10% telesného tuku. Po vypočutí tejto informácie som sa cítila čudne. Spýtala som sa sama seba, či to je zvláštne, pretože som mala pocit, že vyzerám super.
Pomyslela som si "pozrite na mňa, veď mám sixpack a všetko ostatné." Teraz, keď si na to spomeniem, ma to desí. Veľmi ma to desí, pretože som vyzerala ako chorý človek.
Včera som si robila fotografie tela a porovnávala som si ich s formou, ktorú som mala predtým. Rozplakala som sa, pretože keby som v tej dobe vyzerala tak, ako vyzerám teraz, nezvládla by som to. Teraz nosím veľkosť 10-12, predtým som nosila šestku. Včera som sa rozplakala, lebo som zistila, že som dosť pribrala na váhe, ale bolo to od šťastia a nie od smútku.
Nie je nič, čo by som ľuďom chcela odkázať viac, než to, že pribrať je v pohode. Je vyvíjaný obrovský nátlak na chudnutie, stratu tuku a naberanie svalov. Nie je to zlé, ale nie je nič zlé ani na naberaní tuku, veď predsa je to životu potrebná vec.
Nezačala som cvičiť kvôli tomu, aby som schudla. Jednoducho som začala trénovať potom ako som sa presťahovala do Bournemouthu, kde som zistila, že tam nie je moc čo robiť. Začala som chodiť do posilňovne oveľa častejšie a potom ma to celú zmenilo.
Akonáhle som postupom času začala vidieť výsledky, vždy som bola namotivovaná, aby som dvíhala ešte ťažšie váhy. Teraz mám rovnaký cieľ, ale viem, že ak chcem byť silnejšia, musím viac jesť.
Jedna vec, za ktorú obviňujem sociálne médiá, je neustála podpora úbytku tuku a chudnutia. Je na to obrovský nátlak a je to zlé pre mladé dievčatá, a to zvlášť vtedy, keď sa im príliš nepáči ich telo.
Som veľmi rada, že existuje niekto ako Alice Liveing, pretože to je presne ten typ trénerky, ktorá sa nebojí ukázať, že si na dovolenke dopraje dobré jedlo a týždeň necvičí.
Postupne sa prechádza na trend, že zdravý životný štýl môže byť vyvážený s tým, čo máte radi. Treba sa však uistiť, že prijímate dostatok energie. Nemusíme mať všetci sixpack.
Prešla som si aj fázou, kedy som nič nejedla. Stratila som tetu, čo bolo veľmi náročným obdobím. Bola to prvá smrť v mojej rodine, ktorú som zažila, no práve teta bola pre mňa číslo 1. Následne som stratila mamu. Týždeň bola v kóme a my sme nevedeli čo sa stalo.
Vždy utekám od problémov, takže keď sa stane niečo podobné, musím sa dištancovať, pretože vôbec neviem, čo v tých emóciách robím. Začala som sa emocionálne prejedať. Moji rodičia si to všimli, no nič mi na to nepovedali, pretože som tak schudla, že boli radi, že vôbec jem.
Ráno som sa zobudila, znova som si zacvičila a zverejnila príspevok na Instagrame. Dokážem vám ukázať obrázky, podľa ktorých viem zistiť, že som sa vtedy prejedala, pretože som mala opuchnutú tvár zo všetkého toho cukru.
Potom som si naplánovala dvojtýždňovú all-inclusive dovolenku len pre seba — mala som tam raňajky, obed a večeru. Prešla som z jedného extrému do druhého, takže po takejto dovolenke som sa musela znova naučiť krotiť v jedení.
Naučila som sa vychutnávať si jedlo. Snažila som sa nepremýšľať štýlom "pozri na to všetko jedlo, toto je celé len pre teba!" Taktiež som ani príliš nepremýšľala nad tým, či to je zdravé, alebo nie.
Musela som sa vcítiť do situácie a premýšľať tým spôsobom, že všetko záleží na mne. Nebol pri mne nikto, kto by mi pomohol. Vedela som, že to jedlo je predo mnou a ja musím skúšať, čo mi prospieva, a čo zasa nie.
Každý deň som písala mojim rodičom s tým, že som v poriadku. Zavolala som mojej mame a povedala som jej: "neuveríš tomu a možno to bude znieť hlúpo, ale dnes som nechala na tanieri kúsok chleba."
Moji rodičia mi potom povedali, že sa veľmi báli, ale nevedeli, ako mi to majú povedať, alebo čo majú robiť. Každý si myslel, že to robím v rámci fitness. Vlastne som to aj robila, ale zároveň som sa cítila hrozne.
Mám pocit, že je dobré, že o tom teraz hovorím. Je to dobré aj pre ostatných, aby si boli vedomí, že nikdy nemôžu vedieť, čo sa skrýva vo vnútri človeka. Viete, môžem zverejniť fotku typu "pozerajte na môj sixpack" a zároveň stratím priateľa, tetu, matku mám v kóme a prejedám sa.
Chcem pokračovať v tom, čo robím. Užívam si cvičenie, no už tým viac nechcem byť taká posadnutá. Nie som športovkyňou. Ak by som chodila na bikini show, vtedy by som si možno sledovala svoje makrá, no ja sa snažím byť len zdravým dievčaťom, ktoré cvičí. To je celé. To je to, čo chcem robiť.
S priateľom som sa nerozprávala veľmi dlho, no teraz hovorí, že som znova osobou, ktorou som aj bola, pretože vyzerám šťastne. Už viac nie som taká znepokojená. Kedysi som sa o všetko bála, no už tomu tak nie je. Teraz o mne hovorí, že sa mu znova páčim a som presne tou osobou, do ktorej sa zamiloval.
Neverte všetkému, čo vidíte na sociálnych sieťach. Prosím, len sa zamerajte sami na seba a v prípade, že cítite, že sa chytáte do pasce, porozprávajte sa s niekým. Je jedno, kto to bude. Ani netušíte, ako sa vám uľaví, ak sa s niekým porozprávate, verte mi.
Máte priateľov, rodinu a ľudí, ktorí vás podporujú z nejakého dôvodu. Je to kvôli tomu, lebo ste úžasným človekom. Rozčuľuje ma, keď viem, že stále existujú ľudia, ktorí si prechádzajú tým, čím som si prechádzala i ja.
Tešte sa z toho, čo máte a uspokojte sa s tým.
